Exploratory drilling wall©

Analýza stavu stavby

Odborné analýzy stavu stavby sú základom pre každú trvalo udržateľnú a hospodárnu sanáciu

Stanovenie základov

Na vývoj vhodného konceptu sanácie sa musí identifikovať, pomocou meracej techniky zmerať a zdokumentovať príčina a rozsah stavebného poškodenia. Pritom sa treba prednostne zamerať na škodlivé soli a vlhkosť stavebného materiálu, ako aj na stavebno-fyzikálne okrajové podmienky. V súvislosti so špecifickými danosťami objektu je možné naprojektovať hospodárnu sanáciu,pričom je jedno, či ide o pivnicu rodinného domu alebo historickú klenbovú pivnicu.

Odber vzoriek

Predpokladom pre získanie výsledkov prieskumu s výpovednou hodnotou je cielený odber vzoriek. Skúmajú sa vzorky rôznych foriem poškodenia, stavebných materiálov a stavebných dielov. Aby sa zaznamenala nehomogenita prierezu muriva, vzorky musia mať dostatočnú veľkosť. Vzorky sa odoberajú v osiach merania v rôznej výške (výškový profil) a hĺbke (hĺbkový profil). Takto získate výpovede o distribúcii vlhkosti a solí v murive a príčiny poškodenia budú badateľné.

Skúmanie príčin

Obe metódy ešte neprezradia príčinu (-y) navlhnutia ani stupeň navlhnutia.

Nato sú potrebné ďalšie údaje z merania a vzťažné veličiny:

Dôležitou charakteristickou hodnotou je maximálny kapilárny príjem vody. Je to množstvo vody, ktorú vyschnutá vzorka stavebného materiálu dokáže vďaka svojmu objemu, resp. geometrie pórov pri vložení do vody prijať kapilárnym spôsobom.

Na určenie maximálneho príjmu vody sa pod tlakom celý priestor pórov vyplní vodou.

Na základe stupňa navlhnutia nie je možné bezpečne stanoviť príčinu navlhnutia. Nie je možné jasne rozpoznať, či vlhkosť prišla z kvapalnej fázy kapilárne, alebo či bola – aspoň čiastočne – prijatá hygroskopicky z okolitého vzduchu. Priradenie je tu možné len pomocou vylučovacej metódy: na jednom alebo viacerých miestach sa zmeria hygroskopický príjem vody tým, že vyschnuté vzorky stavebného materiálu sa dlhší čas ponechajú pri konštantnej teplote v klimatickej komore vystavené určitej relatívnej vlhkosti vzduchu. Z pozorovaného prírastku hmotnosti sa určí hygroskopický príjem vody.

V určitých prípadoch sa ako ďalšia príčina navlhnutia musí zohľadniť tvorba kondenzátu na povrchu muriva. Jej vplyv sa dá odhadnúť záznamom klimatických pomerov v miestnosti (relatívna vlhkosť vzduchu a teplota vzduchu), ako aj teplôt povrchu. Presné výpovede sú však možné, len keď sa údaje o klíme zaznamenávajú počas dlhších období.